Prebudenie motýľa
13.05.2009 19:43:59
Píšu. Otvárajú sa, keď majú priestor. Nechávam ich. Rozprávať. Ženy bez tvárí aj tie s tvárami, na chatoch. Kráčajú v labyrinte svojich zdanlivo nenaplniteľných túžob. Rozpoznávam podstatu. Hanblivosti. Opatrnosti. Vášní. Zraniteľnosti.
Poznám mnoho žien, od tých zhýčkaných virtuálnych prostitútok, až po panny vo svojej vlastnej fantázii. Aj prebudené ženy aj tie spiace. Niektoré škrabú, niektoré pradú. Niektoré pradú pre mňa. Pradú, lebo ich k tomu netlačím.
Tá žena, bola plachá. Opatrná, veriaca a panensky nevinná. Nebola panna ale akoby bola. A spala. Keď sa jedného dňa predsa len prebudila, začala hľadať, všetko to, čo život robí zmyselný. Placho, opatrne, temer tajne, skúmala po tichu svoje potreby.
A písala ich. Nikam som ju netlačil, nepotreboval som ich čítať, ale neprekážali mi. Viedla sa sama, občas som ju postrčil, aby cúvala, aby cúvla zo strachu, spoznala ho, pochopila. Prešli dni, vrátila sa, silnejšia, nebojácnejšia, zvedavšia.
Túžby sa však potrebujú zhmotňovať. Inak zahltia všetko, kumulujú sa ako v pretlakovom hrnci s hrozbou .. vyhorenia. Jedného dňa sa vrátila, nechcela písať, chcela sa stretnúť. Rozprávala o prechádzke, kamarátstve . Preškrtol som to klamstvo.
Nepotrebujem sa prechádzať, nehľadám kamarátky. Prosto som jej to povedal. Stíchla. Počkal som, na odpoveď , ktorú som poznal. Nevedela, čo všetko chce, ale chcela to. A chcel to so mnou. A potrebovala na to prechádzku. Bolo to rozkošné. Detsky kamuflovaná lož. Milá lož, ktorá jej dodala pocit bezpečia.
Prechádzal som sa s ňou lesom. Rozprávali sme sa úplne obyčajne. Na lúke som rozhodil deku a ľahol si, natiahol dlhé telo a sledoval ju s prižmúrenými očami. Úzkostlivo stála. Zavrel som oči. Úzkostlivo si sadla. Ako vyplašený motýľ. Trepotala krídlami, ale tvárila sa, že jej je neúzkostlivo dobre. Klamala seba. Už som ju nepočúval. Sadol som si a položil som jej prst na ústa.
Gombík po gombíku, pomaly, som jej rozopínal blúzku. Dýchal zrýchlene, vyplašený motýľ. Hladil som ju od krku k prudko zdvíhajúcim sa prsiam. Rozprával na ňu kľudným hlasom. Uvoľnil ju. Sledoval ako zatvára oči a pootvára pery.
A cítil, ako ho pustila von. Toho motýľa.
Chvela sa presne tak placho-chtivo ako to len prebúdzajúce sa motýle vedia.
Ktovie, kam až doletel, keď opustil moju náruč.

Komentáre
jejda,
užívateľ
bonnie
vasilisa26
dakujem,
bonnie
Zabudol si dodať pointu príbehu:
užívateľ
užívateľ
Motýlica
vasilisa26
super,
Jasné, že sa nevráti - v tom tvojom prozaickom príbehu bez pointy.
užívateľ
bonnie
uf,
Motýlica
bonnie
vasilisa26
ano,
Tak trochu
Najviac sa mi paci ta deka pod pazuchou, ta ma dostala ..;-)) ;))
Nevedela, čo všetko chce, ale chcela to. A chcel to so mnou.
snáď ste
Laverna
vasilisa26
matahari
Ale si starostlivá :) Je to milé .
zareagujem na labyrint zdanlivo nenaplnenych tuzob...
užívateľ
jj
vasilisa26
vasilisa,
hmm,
Laverna
hmm,
užívatel ktorého vidím ja, by aj toto zamietol..
inak.. vidím v tom seba.. až na ten záver..
Zistila som,že v poslednom čase som dosť krutá.. Dovolím vela,ale skús mi siahnuť na gombičky na blúzke..:)))
inak užívatel.. ten príbeh je tak prudko vtieravy,že neviem,či dnes budem myslieť aj na niečo iné...)))
a to myslím ako pozitívum... ved vieš...))
ell..
verím,že nie je pre teba dôležité, aby si rozumel všetkému...))
ďakujem za prianie.. ale.. už sú takmer tri poobede.. deň skončil..(
inak.. podla mna si istoiste muž.. nikto by tak dlho nevedel klamať.. si myslim..:)))
a ak sa mýlim, nehovor mi to..:))
ell...
A klamstvo ? :) To nie. Je to Vaša voľba a Vaša hra tu, hádať moje pohlavie. Mňa sa to netýka. Ja si píšem svoje príbehy a tým to pre mňa končí.
nie každé odmietanie je odmietaním..
ostatne neriešme..:))
ell..
Pekný deň.
nepochopil si..
pekny aj tebe
clovek nie je poezia
brainwashed
uzivatel