užívateľ

Kráčala naboso k potoku, krehko .
Polotajne sa usmievala, keď rozopínala biele šaty a slnko sa oprelo o jej telo.
Spustila ich do trávy a kráčala, kráčala ľahšia. Len s rozpustenými vlasmi sa hral vietor.
Kráčala nahšia, celkom nahá.
Prekročila pár kameňov pri rieke.
Ladne ako šelma.
Lačne po dotyku chladnej vody.
Vošla do vody po kotníky. Zohla sa a namočila dlane. Prešla nimi po prsiach.
Ako na spúšť zareagovali, vzopreli sa oddychu a vypli sa proti nebu .
Leskli sa , trasované kvapkami , ktoré na nich pristávali , keď sa špliechala .
Vlažila si šiju a jemne pri tom nakláňala hlavu na stranu so slastne zatvorenými očami.
Vychutnávala, labužnícky, radostne.
A ja som si užíval pohľadom tú chvíľu.
Tie krivky, tie pohyby, ju.
Ľahla si do plytkej vody, len mohyly vášne ponechala môjmu pohľadu .
Lačnému pohľadu .
Obzrela sa za mnou. Roztopašne pokrčila nohy, ukázala kolená a potom ich rozkročila a oni zmizli !
Taká poddajnosť nazmar rieke !
Zimomriavky mi prešli telom.
Aj potom keď som si ju chladivú ukradol rieke, aj s tou poddajnosťou :)