užívateľ

Vzdychnem mimovoľne pri tom, ako si zahryznem trošku do pier.
-"30 minut kočičko má, pak budeš mít času dost na vzdychy."
Zložíš. Nadšene precupitám izbou, topky funrádia zvlnia miestnosť. Zhadzujem tepláky, tričko, gaťky, podprsenku. Hromádka bežností.Vysoké zrkadlo v kúpeľni sa zachvelo, alebo sa mi to len zdalo, pri tom tanci ? Otvorím sprchovací kút a potešene sliedim ako voda steká lenivo a teplo po mne, jej cestu po mojich krivkách.
Sprcha padne do stojanu, šampón do rúk a v pohupe dlhé vlasy sa penia a penia a pena steká a steká. A je všade, fúkam ju z dlaní, roztopašne vybehnem von z pary a zanechávam kaluže vody všade po každom kroku. Nezáleží na tom. Striasam do rytmu hudby penu na zrkadlo a utekám späť do pary a tepla. "Vezmi si ma voda,"- spievam si. Ale voda vie, že jej to nepatrí. I tak hladí, hladí a nič za to nechce. Potom kamarát fén si ma vezme do parády. Ako Holywoodska hviezda stojím a fúkam a fúkam tie vlasy, pózujúc raz tak, raz celkom inak. Odvážne, zvodne potom dievčensky. Špúlim ústa, lesk. Jemne parfemovaný krém na tvár. Éclat na zápästia, na krk. Nech pulzuje parfém. Pod kolená.
Len vôňa a nahota. Pretancujem do kresla. Nalakujem každý nechet až po tie na nohách. Zatváram lak, vyvetrám, usmievam sa a vo chvíli, keď sa zakloní slnko počujem ako štrngáš v zámku. Padnem ti nahá do náruče a bozkávam a hladím. Spoznávam vôňu tvojho dňa, zhadzujem ti sako.Chcem všetko. Zastavíš ma. Usmievaš sa, keď ma vezmeš do náruče a hodíš na posteľ.
-"Kde to je ..?"- pýtam sa nedočkavo.
-"Hledej, kočičko."- stojíš bez pohnutia. Prekutrem vrecká, na košeli, na nohaviciach, na nohaviciach trošku pomalšie ;) . Barbar jeden. Až napokon konečne ...!
V kufríku. Siahnem po krabičke .... Náramok ? Strieborný ? Trasiem s ňou. Vyberiem. Nie. Akýsi veľký náramok ... Spýtavo na teba pozriem. Sadáš si na posteľ, berieš retiazku do ruky, natiahneš jednu nohu, zdvihneš ju ku krku, pobozkáš na členku, oprieš o hruď. Obopneš retiazku okolo kotníku. Bozkávaš každý prst, nenásytne ma tavíš do tisícich slastí. Ako sneh na jazyku sa ti topím v dlaniach.
Načiahneš sa po mne, ako po jahode na stole, tiaha tvojho mužského tela mi vyrazí dych na krátko. A na otázku, "Jakpak se má mé koťátko?" s roztraseným hlasom šepkám vzrušene, že báječne ...
Bez slov to šepkám, telom.
A ty ma počuješ. Lebo si už potom aj mojím telom.